Úzkosť a migrény

Úzkosť a migréna zdieľajú obojsmerný vzťah, čo znamená, že každý stav môže spustiť a zhoršiť ten druhý. U ľudí s úzkostnými poruchami je dva- až päťkrát vyššia pravdepodobnosť vzniku migrény v porovnaní s bežnou populáciou. Úzkosť aktivuje reakciu tela "bojuj alebo uteč", čím zaplaví systém kortizolom a adrenalínom.

Tieto stresové hormóny spôsobujú svalové napätie, najmä v oblasti krku a ramien, zužujú krvné cievy a menia hladiny neurotransmiterov. Trvalé zvýšené vzrušenie nervového systému, ktoré charakterizuje úzkosť, udržuje mozog v stave zvýšenej citlivosti, čím sa znižuje prahová hodnota pre migrénové záchvaty.

Výskum odhalil, že úzkosť a migréna zdieľajú prekrývajúce sa neurobiologické dráhy. Oba stavy zahŕňajú dysreguláciu serotonínu, ktorý ovplyvňuje náladu, vnímanie bolesti a tonus krvných ciev. Amygdala, mozgové centrum strachu, vykazuje zvýšenú aktivitu pri úzkosti aj migréne a má priame spojenie s trigeminálnym systémom bolesti.

Štúdie tiež poukazujú na spoločnú účasť CGRP (peptidu spojeného s génom pre kalcitonín), molekuly, ktorá je ústredná pre migrénu a ktorá tiež zohráva úlohu pri správaní podobnom úzkosti v štúdiách na zvieratách. Kyselina gama-aminomaslová (GABA), primárny upokojujúci neurotransmiter mozgu, má tendenciu byť znížená v oboch stavoch, čo prispieva k neurálnej hyperexcitabilite pozorovanej pri migréne.

Jedným z najnáročnejších aspektov migrény súvisiacej s úzkosťou je spätná väzba, ktorú vytvárajú. Úzkosť z migrény sa môže sama stať spúšťačom. Táto anticipačná úzkosť je obzvlášť častá u ľudí, ktorých migrény narúšajú prácu, spoločenské udalosti alebo rodinné povinnosti.

Strach z blížiaceho sa záchvatu vedie k zvýšenej ostražitosti a skenovaniu tela, kde neustále kontrolujete včasné príznaky migrény. Toto zvýšené povedomie zvyšuje vzrušenie nervového systému a svalové napätie, čo môže vyvolať samotný záchvat, ktorému sa snažíte vyhnúť. Prelomenie tohto cyklu si často vyžaduje súčasné riešenie úzkosti aj migrény.

Migrény vyvolané úzkosťou často sledujú rozpoznateľné vzorce. Môžu sa zoskupovať okolo situácií vyvolávajúcich úzkosť, ako sú pracovné prezentácie, spoločenské stretnutia, cestovanie alebo lekárske vyšetrenia. Niektorí ľudia si všimnú, že migréna udrie nie počas samotnej úzkostnej udalosti, ale až potom, podobne ako efekt uvoľnenia pozorovaný pri strese.

Fyzické príznaky úzkosti, vrátane zatínania čeľustí, plytkého dýchania a chronického svalového napätia, môžu slúžiť ako včasné varovné signály, že môže nasledovať migréna. Naučiť sa rozpoznávať tieto prekurzory vám dáva možnosť zasiahnuť relaxačnými technikami predtým, ako sa migréna plne rozvinie.

Účinná liečba úzkosti môže výrazne znížiť frekvenciu migrény. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) má silné dôkazy pre prevenciu úzkosti aj migrény. Pomáha vám identifikovať a spochybňovať úzkostné myšlienky, rozvíjať zdravšie stratégie zvládania a prelomiť cyklus anticipačnej úzkosti.

Redukcia stresu založená na všímavosti a pravidelné praktizovanie meditácie môžu upokojiť nervový systém a znížiť základnú úroveň úzkosti. Hlboké dychové cvičenia aktivujú parasympatický nervový systém, čím pôsobia proti reakcii "bojuj alebo uteč". Pravidelná fyzická aktivita, dostatočný spánok a obmedzenie kofeínu a alkoholu tiež pomáhajú zvládať oba stavy.

CalmGrid vám umožňuje zaznamenávať úzkosť ako spúšťač spolu s vašimi migrénovými záchvatmi, čo vám pomôže vizualizovať spojenie v priebehu času. Zaznamenávaním úrovne úzkosti a konkrétnych udalostí vyvolávajúcich úzkosť môžete identifikovať, ktoré situácie najspoľahlivejšie vedú k záchvatom.

Tieto údaje o sledovaní sú obzvlášť cenné, ak pracujete s terapeutom alebo psychiatrom. Poskytujú konkrétny dôkaz o tom, ako vaša úzkosť a migrény interagujú, čo vášmu liečebnému tímu pomáha robiť informované rozhodnutia o tom, či uprednostniť zvládanie úzkosti, liečbu špecifickú pre migrénu alebo kombinovaný prístup.